Marek Jánoš
Svätý Mikuláš
Mnoho z nás predsa vie, aká je história sv. Mikuláša a prečo si každý rok jeho postavu pripomíname. Pre mňa tento deň znamená veľa a tak vám ho aspoň málo priblížim z môjho pohľadu.
Volám sa Marek, mám 20 rokov a svoj život sa snažím žiť naplno. Po strednej škole som si našiel ihneď prácu, osamostatnil sa od rodiny a začal sa vo voľnom čase vzdelávať v literatúre, písaní a histórií.V mojom živote je jednoznačný základ láska a opora. Rád posedím s kamarátmi pri nejakom zaujímavom dialógu, no pivko nesmie chýbať. To by bolo v rýchlosti z mojej strany asi všetko. Pekný deň. Zoznam autorových rubrík: Začiatok, Moja tvorba, Iné
Mnoho z nás predsa vie, aká je história sv. Mikuláša a prečo si každý rok jeho postavu pripomíname. Pre mňa tento deň znamená veľa a tak vám ho aspoň málo priblížim z môjho pohľadu.
Za posledných pár dni ma stretla niekoľkokrát otázka, ktorú som uviedol v názve. Som rád. Zamyslel som sa a teraz Vám môžem predložiť môj názor.
Mnoho ľudí v mojom okolí zaujíma, prečo som sa vybral cestou fajčenia dýmky. Je to štýl? Móda? Kontroverznosť?
Stretávam sa často s ľuďmi, či už slovákmi alebo čechmi, ktorí majú problém s tým, že sú v Anglicku a vedia lepšie poľštinu ako angličtinu. Samozrejme, všetci plačú a nesnažia sa pozerať aj na druhú stranu mince, ktorú opíšem.
V posledných dňoch, ba týždňoch nečítam na slovenských a českých stránkach, či sociálnych sieťach nič iné, ako téma emigrantov z Afriky do Európy. Poďme sa na to pozrieť z iného hľadiska a poďme byť menej rasistickí.
Blog, ktorý som písal ešte v Žiline, starom roku v novembri. Stránka s ním zostala zabudnutá v knihe, našťastie sa našla.
Kratší blog o rannom nič nerobení, premýšľaní. Nič nerobiť, neznamená byť neužitočný pre spoločnosť.
Nič ma nezastraší, ani vietor, čo prihnal husté mraky, lebo to bude iba okamih. Moja dôvera rastie, lebo viem, že za mrakmi je moje milované Slnko. (Zdenka Schelingová)
Budúcnosť vytvára iba ten, kto dáva samého seba. Kto chce iba poučovať, meniť druhých, je neplodný. (Benedikt XVI.)
Posledné slová na slovenskej pôde. Nie sú určené pre to, aby ich ľudia čítali s hlbokým filozofickým porozumením. Sú to posledné pocity a vety obhajoby mojej osoby a duše.. Prepáčte, no na našom území, som to nezvládal...
Mladí ľudia sú hrozne leniví a najradšej by sedeli len na riti ..
Myšlienky, ktoré som musel preniesť na papier, pri pohľade na ľudí cestou do práce. Na mladých, starých, rodičov, starých rodičov alebo dospievajúcich, ktorí sú nútení pracovať v nie najlepších podmienkach, prichádzať z práce neskoro a s minimálnou odmenou za túto obetu ...
Ahojte, posledné dva týždne mi toho priniesli množstvo nového, občas humorného, ale i zaujímavého. Jeden deň bol predsa len, aspoň pre mňa určite najzaujímavejší.
Nedeľu som strávil úžasne. Za oknami zlato rozlievajúce Slnko a všetky smeti zahalené žiarivo bielym snehom. Veru, bolo by smutné zostať doma a tak som sa vyšiel poprechádzať do žilinského lesoparku v prítomnosti dvoch príjemných dám, ktoré neodolali a podľahli čaru fotoaparátov a urobili krásne zábery z tejto scenérie. Večer som tak, ako každý človek, chcel vypustiť myšlienky z hlavy a oddýchnuť si pri pár zaujímavých článkoch.
Ahojte. Nebude u mňa zvykom recenzovať knihy, či iné literárne diela, nakoľko je podobných blogov v poslednej dobe ako maku. Občas sa tu však niečo predsa len objaví, no bude to musieť byť dielo zaujímavé. Jednou z týchto kníh je nedávna novinka od „ružomberského“ autora Jozefa Kariku – Strach.
Za posledný rok sa stalo v mojom živote hrozne veľa. Mnoho vecí som si uvedomil, začal myslieť, mierne som zmenil svoje vnútro. Moja zmena súvisí s toleranciou a empatiou a ako to v mojich zamysleniach býva, tak opäť pôjdem veľkým objazdom až k danej veci.
Je noc, ja sedím na posteli a píšem tieto riadky. Neviem ako to vysvetliť, no jedine tým, že som už asi naozaj chorý človek. Neskorá hodina, ľudia na vôkol spiaci, tlmené svetlo, mäkká posteľ lákajúca ma do svojich voňavých perín, ale dokázal som jej odolať...
Už dlhý čas mi mysľou beží tento, na prvý pohľad, jednoduchý a všedný pojem. Aby som ho mohol opísať, či pouvažovať nad ním z mojej perspektívy, musím zájsť do úplne iných čias z môjho života, ktoré sa môžu čitateľovi zdať, ako úplne nesúvisiace s prvotnou myšlienkou. Začnem jednoducho. Opisom základných vnútorných túžob chlapca – mňa.
Ahojte. Po dlhšej dobe na dovolenke, som si povedal, že musím niečo napísať, aby som nezlenivel a tak asi začnem rovno s novinkami v novom roku, ako to už býva. Rok 2015 pre mňa nie je a veru ani nebude ničím špecifickým, hoc je ešte len jeho tretí deň. Viem, že rôzne predsavzatia, či želania všetkého dobrého, nie sú nikdy k ničomu a vždy človek život žije ďalej. Na predsavzatia sa zabudne, problémy prídu a nakoniec už v polovici januára zabúdame na všetky tie oslavy, prípitky, želania atď. V tomto roku, však u mňa zmeny nastanú, no nie kvôli jeho začiatku, ale práve kvôli vlastnej iniciatíve a projektom, ktoré plánujem už dlhšie.