Dnešný deň začal úžasne. Desať hodín pokojného spánku, ktorý neprerušil neúnavne zvoniaci budík, ale oddýchnuté telo a lúče Slnka, ktoré bolo už naozaj vysoko. Nakoľko som po včerajšom dni nemal nárok na raňajky, hodil som do seba len banán, zapil studeným mliekom a rozhodol som sa vydať vonku. Porušil som svoje pravidlo s dýmkou a zobral som si darovanú cigaru Romeo y Julietta. Na anglické pomery bolo naozaj horúco a obloha bez jediného mráčika.
Po pätnástich minútach chôdze som sa dostal do ďalšieho z parkov v našom malom meste. Vyhliadol som si najslnečnejší kopček, sadol si, rozpálil cigaru a obzeral si okolie. Sprvoti bolo mojím zámerom čítať, no priznám sa. Nechcelo sa mi prerušiť toto krásne nič nerobenie.
Slnko pálilo, vlhká zem ma príjemne chladila a sila nikotínu ma priviedla do uzavretého sveta myšlienok. Pracoval som mysľou , oddychoval telom a v takomto stave som vydržal takmer hodinu a pol. Ak by som sa na seba pozrel z pohľadu iného človeka, divil by som sa mi, že som sa v bdelom stave takmer nepohol za tak dlhý čas. Moja myseľ však lietala a oči obdivovali. Uši načúvali a pokožka si užívala hladkajúci vetrík. Po dlhej dobe som mohol vypnúť od ťažkých a opakujúcich sa myšlienok ohľadom knihy Proces s dr. Jozefom Tisom a popustiť uzdu mojej poetickej a amatérsky-filozofickej mysli.
Uvažujem, že podobné nič nerobenie, ba meditácia nemôže človeku ublížiť. Však ako povedal R. W. Emerson: "Myšlienka je semeno činu." Nebojte sa preto občas upadnúť do nič nerobenia, ale nezabudnúť pri tom využívať svoje zmysli a myseľ.
Pekný deň.