Konečne som mal možnosť vyjsť von. Síce unavený, ale šťastný z príjemnej spoločnosti. Kaviarnička v centre mesta, káva bez mlieka a cukru, nebudem ju predsa kaziť, pero, papier a už aj sa prinútiť písať.
Po prvýkrát v kaviarni. Po prvýkrát s priateľkou. Po prvýkrát medzi ľuďmi.
Pri vedľajšom stole traja mladí ľudia z vysokej školy, ktorí sú plní infantilných problémov, vzťahov a zážitkov. Na ďalších miestach bola jednoducho spoločnosť ľudí, o ktorých som sa nemohol dozvedieť viac, nakoľko moje uši nemohli a ani nechceli načúvať im rozhovorom. Na záver, však nemohol chýbať zaľúbený párik a dvaja anglicky hovoriaci muži, ktorí len dotvárali pocit z úžasného miesta.
Oddych podľa môjho gusta. Nie doma pri televízií alebo v mäkkej posteli. Však, čo všetko sa dá zažiť v malej miestnosti, ktorá je nasiaknutá teplom, kým vonku je zima a vôňou horúcej čokolády, či kávy, kým vonku je zvýšené percento smogu. Stačí pár mincí vo vrecku , za ktoré si túto kávičku doprajem a som šťastnejší ako s tisícmi na bankovom účte.
Málo. Málo človeka naučí cítiť veci, ktoré nikdy necítil a ktoré si nemôže zakúpiť online a veru ani v kamennej predajni za akciovú cenu. Hľadať šťastie tam, kde iní vidia len spoločenskú povinnosť a či stratu času.
Prečo som sa rozhodol písať práve na túto tému? Musel som vyjadriť moje pocity. Snažím sa ich ponúknuť ostatným. Znova tu je otázka prečo, ktorou sa dá pýtať naozaj na všetko. Odpoveď je opäť jednoduchá. Po istom čase na pôde iného štátu (nie prvý krát), som zistil, že ľudia tu, sú šťastnejší. Nie len kvôli výplatám, ktoré sú zas iba priamoúmerné sociálnym požiadavkám. Ľudia tu však žijú spoločensky. Veď už základná definícia človeka je, že je to tvor spoločenský. Nemusí mať okolo seba desiatky kamarátov, ale stačí v samote a v malej kaviarničke objednať kávu a užívať si šum rozhovorov z iných stolov. Je to krásny relax. Preto ľudia, ktorí ste na Slovensku. Neostávajte doma, neutekajte z robôt hneď domov. Skúste si zobrať svoju obľúbenú knižku, tablet s dobrým filmom a či len za hrsť myšlienok a zájdite s nimi na dobrú kávu, či čaj a relaxujte. A keď čas nastane a musíte sa odobrať domov, tak skúste sa pozrieť na budovy, ktoré denne vidíte. Všímať si ich detaily. Možno zistíte, že sú krajšie ako ste si mysleli.
Sme tu len a len raz a preto sa snažme hľadieť na veci, zvieratá, momenty a ľudí hlbšie ako len prvoplánovo a povrchne, pretože život len odbúda. Áno, aj ten Váš ...
Venované Simone Hodoňovej, ktorá mi tento krásny moment v kaviarni spríjemňovala kreslením mojej podobizne a priestoru vôkol nás.