Moja vlastná tvorba začala už, dá sa povedať v útlom detstve a to v 10 rokoch, keď som si začal vymýšľať vlastné rozprávky alebo prepisoval svojimi slovami obľúbené detské knižky. Neskôr som publikoval aj v školskom časopise na ZŠ. Po prijatí na strednú školu polytechnickú v Ružomberku, som prestal svoje "výtvory" uverejňovať, dokonca som na istý čas prestal aj písať a odvrátil sa od literatúry ako takej. Prišla skôr hudobná tvorba, kde som však naďalej využíval svoj básnický um na množstvo textov.
Pár rokov prešlo ako voda, úspešne som strednú školu zakončil a dostal som sa na brigádu. Bola v mojom živote zlomová, nie kvôli práci, ale kvôli ľuďom, ktorých mi tam osud pridelil. Zvýšili môj záujem o ťažšie knihy, ako je napríklad Sigmund Freud - Vzpomínka z dětství Leonarda da Vinci, no hlavne ma znovu prinútili písať, ešte viac čítať a nebáť sa publikovať. Týmto ľuďom chcem veľmi poďakovať.
Nemôžem o sebe tvrdiť, že som človek, ktorý písal slohy na jednotky s hviezdičkou a o diktátoch ani netreba rozprávať, no vždy som si vedel sadnúť, pozerať sa na strom a všímať si najmenšie detaily, nad ktorými som rozmýšľal a menil na slová, vety, verše. Môj jediný problém pri písaní je asi len prelínanie myšlienok, ktoré veľa krát neviem ustrážiť a začnú sa pliesť medzi sebou ako chápadlá nešikovnej chobotnice.
A pretože som stále len v začiatkoch, tak Vás ja, osobne prosím o kritiku, hoc pokojnú, aby som videl, čo ľuďom prekáža, čo im lahodí a do čoho sa hneď zamilovali :)
Pekný večer Vám prajem priatelia,
Marek :)